Canisterapia na Slovensku

V účastnosti poskytuje v rámci Slovenska služby v oblasti ATAP viacero organizácií a aj jednotlivcov. K najvýznamnejším patrí Kynologycký klub Ekoiuventa v Bratislave, ktorý sa ako jeden z prvých začal venovať poskytovaniu týchto služieb už v roku 1997. K významným organizáciám patrí od roku 2002 občianske združenie Slovenská asociácia psov-terapeutov v Bratislave a od roku 205 aj Slovenská asociácia cvičiteľov terapeutických, vodiacich a asistenčných psov, ktorá v súčasnosti združuje tieto organizácie: Eurocanis- kynologický klub Slovensko v Humennom, občianske združenie Canisterapia v Žiline, Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov v Košiciach, občianske združenie Pes človeku v Banskej Bystrici a firma Canislog v Poprade. Najmladším z týchto predstaviteľov je Animoterapeuticko-jazdecké centrum v Snine. Okrem spomínaných organizácií však na Slovensku poskytujú služby aj viacerí jednotlivci bez členstva.

          Narastajúci záujem je sprevádzaný viacerými pozitívnymi javmi, ale samozrejme i nárastom súvisiacich problémov. Ako významná sa javí popularizácia služieb v tejto oblasti, rozvíja sa informovanosť laickej i odbornej verejnosti pre ich uplatnenie a aktívne pracujú na prekonávaní súvisiacich bariér (najmä hygienické a legislatívne bariéry). Organizácie i jednotlivci poskytujúci tieto služby intenzívnejšie vnímajú potrebu vzdelávania a náročnosť prípravy pre túto oblasť, uvedomujúc si jej silné stránky, ale aj obmedzenia. Tu považujeme za potrebné spomenúť aj niektoré súvisiace negatívne faktory. Aj napriek tomu, že v súčasnosti poskytuje na Slovensku služby v tejto oblasti viacero organizácií a jednotlivcov, doposiaľ sa nedohodli na vypracovaní a používaní jednotnej terminológie, doposiaľ tiež nebol spracovaný komplexný zoznam poskytovateľov týchto služieb (ktorý by zároveň mapoval ich možnosti tak z hľadiska regionálneho uplatnenia, ako i v súvislosti s ich možnosťami a obmedzeniami v praxi). V súčasnosti sa tak objednávatelia v praxi stretávajú s ťažkosťami pri hľadaní a nadväzovaní optimálnej spolupráce s poskytovateľmi. Takto dochádza k tomu, že niekedy podľahnú tlaku a nadviažu spoluprácu s poskytovateľmi, ktorí nie sú dostatočne kompetentní pracovať na požadovanej úrovni (napr. v súvislosti s profesným zameraním, stanovenými cieľmi a pod.). Títo poskytovatelia, aj napriek ich ochote k spolupráci, sa potom v praxi stretávajú s ťažko riešiteľnými obmedzeniami, ktoré na základe vlastnej nedostatočnej prípravy nie sú schopní prekonať a v praxi sa hromadia prípady programov, ktoré môžeme označiť skôr ako kontraproduktívne. S uvedeným súvisí aj nedostatok príležitostí k systematickému vzdelávaniu v danej oblasti v Slovenskej republike. Prázdne miesto v tomto smere do určitej miery zapĺňajú odborné semináre realizované Združením pre augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (Zvolen) v spolupráci so Združením PIAFA (Vyškov, Česká republika), pravidelné ročné semináre pre členov kynologického klubu Ekoiuventa (Bratislava), semináre organizované kynologickým klubom Eurocanis (Humenné), ktoré zároveň od roku 2006 organizuje jediné akreditované vzdelávanie v tejto oblasti, a to v rozsahu 80 hodín („Príprava pre výkon činnosti inštruktora canisterapie“), a odborné disciplíny vedené v rámci študijných odborov Kynológia (Univerzita veterinárneho lekárstva, Košice) a Sociálna práca (Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov). Avšak ich rozsah, zameranie, obsahová náplň a praktické uplatnenie je rôzne. Tu však považujeme za potrebné zdôrazniť, že prípadní záujemcovia sa v praxi s veľkou pravdepodobnosťou stretnú s nedostatkom literatúry. V našej republike nebola doposiaľ publikovaná monografia zaoberajúca sa touto problematikou. Významnými zdrojmi tu však môžu byť české publikácie: Pes lékařem lidské duše aneb Canisterapie od autorky Lenky Galajdovej z roku 1999, Zooterapie ve světle objektivních poznatků od kolektívu autorov pod autorským vedením Miloša Velemínského z roku 2007 a Zvířata a naše mentální zdraví od autora Johannesa Odendaala, ktorej český preklad vyšiel v roku 2007. Dôležité poznatky je možné čerpať aj z českých zborníkov z Medzinárodných seminárov o zooterapiách (organizovalo Sdružení Filia v Brne) a každoročných konferencií Pravda o zooterapii (organizuje ich Juhočeská univerzita v Českých Budějoviciach). Okrem týchto publikácií, zameraných na teoreticko-metodologické východiská, je možné získať poznatky z parciálnych otázok danej problematiky najmä z časopiseckej literatúry a internetových zdrojov. Z časopisov to sú najmä kynologicky zamerané zdroje (slovenské časopisy nielen Pes a mačka a Život so psom, ktorý bohužiaľ v súčasnosti už nevychádza, a české Svět psů a Pes přítel člověka), avšak občas sa môžeme stretnúť s príspevkami aj v iných časopiseckých zdrojoch (napr. Empatia, Slovenský veterinársky časopis atď.). Z internetových zdrojov považujeme za dôležité spomenúť najmä internetové noviny HAVINO a stránky vyššie uvádzaných organizácií zaoberajúcich sa danými službami. Samozrejme, tieto služby majú u nás pomerne krátku históriu, avšak v súčasnosti stojíme pred náročnou situáciou, kedy je potrebné venovať pozornosť vyššie uvedeným, ale aj ďalším súvisiacim problémovým oblastiam ako nejednotne používaná terminológia, nedostatok efektívnej komunikácie a spolupráce organizácií i jednotlivcov, ktorí poskytujú služby v danej oblasti, nedostatok príležitostí k vzdelávaniu a pod. Ako významný nedostatok v tejto oblasti vnímame existenciu rôznorodých, nejednotných praktických postupov, spôsobov dokumentácie a absenciu základných minimálnych štandardov, ktoré by podobne ako v zahraničí, upravovali minimálne požiadavky nevyhnutné pre zabezpečenie minimálnej kvality v rámci poskytovania služieb v oblasti ATAP v súvislosti s požiadavkami kladenými na všetkých zaangažovaných (psovod a jeho pes/psi, organizácie, klienti, ďalší zaangažovaní profesionáli). Keďže ide o služby s asistenciou zvierat, považujeme túto oblasť za vysoko rizikovú najmä v súvislosti s možnými zdravotnými rizikami, preto je alarmujúce, že doposiaľ neboli takéto štandardy vypracované. Z uvedeného vyplýva pomerne rozsiahla paleta problémov, ktoré úzko súvisia s absenciou legislatívnej úpravy (s čím súvisí aj nedostatočná kontrola v danej oblasti), poskytovaním služieb bez spracovaných štandardných postupov a pod. Pri hľadaní a navrhovaní konkrétnych riešení považujeme za dôležité vychádzať z analýzy a poznania reálnej aktuálnej situácie v danej oblasti. Keďže prvé zmienky z tejto oblasti nachádzame v podmienkach Slovenskej republike v skorých 90. rokoch 20. storočia a doposiaľ u nás nebol realizovaný prieskum mapujúci túto rozvíjajúcu sa oblasť, považujeme za dôležité venovať tomuto náležitú pozornosť.