Plemená vhodné na canisterapiu a starostlivosť o nich
Pes - terapeut musí mať celú kopu vlastností, musí byť špeciálne vycvičený a 100% ovládateľný. Canisterapeutický pes musí zvládnuť ovládanie na diaľku, musí mať zvládnutý povel "zostaň" pri akejkoľvek polohe a na dobu aspoň 20 minút. Musí so sebou nechať manipulovať aj vo vzduchu aj na zemi, a to aj cudzími osobami. Nesmie agresívne zareagovať na človeka, psa alebo iné zviera a to ani v prípade bolesti. Výcvik takéhoto psa nie je jednoduchý a trvá približne jeden rok a je možný iba u psov, ktoré k tomu boli vedené od šteniatka. Nie každý pes je vhodný na canisterapiu a ani ten, ktorý je vhodný nemusí zvládnuť výcvik. Výcvik je zakončený dvojdňovou skúškou pred odbornou komisiou, ktorá pri úspešnom absolvovaní všetkých testov udelí psovi a psovodovi certifikát na výkon canisterapie na dobu jeden rok. Psy musia každoročne absolvovať preskúšanie. Skúšky a preskúšanie pozostáva z preskúšania psa, ale aj psovoda.
Vplyv plemena je prioritný pri výbere psa určeného pre výkon canisterapie. Je potrebné hľadať plemeno, ktoré je pokojné, dobre ovládateľné a neštekavé. Nemôže sa fixovať na majiteľa, ale má rád ľudskú spoločnosť všeobecne. Nesmie sa báť a brániť fyzickému kontaktu s človekom, pretože je to jeden zo základných bodov canisterapie. Psy s minimálnym ochlpením a nadmerne slintajúce psy taktiež nie sú vhodné, pretože väčšinu ľudí odpudzujú a vyvolávajú v nich nechuť. Výrazne vysunutá spodná čeľusť s vyčnievajúcimi rezákmi pôsobí na niektorých ľudí zasa hrozivo. Neodporúča sa využívať ani psy s tvrdou a pichľavou srsťou, pretože kontakt s nimi nie je mnohým ľuďom príjemný a u jedincov s citlivejšou pleťou môže vyvolávať nepríjemné reakcie. Z hľadiska budúceho využitia je tiež dôležitá i veľkosť plemena. Napr. v domovoch pre seniorov sú skôr vítané menšie psy, ktoré neohrozujú stabilitu obtiažne sa pohybujúcich ľudí a taktiež ich veľkosť umožňuje, aby si ich ležiaci pacient vzal na lôžko. Pokiaľ si niekto vyberá šteňa pre canisterapiu, nemal by povahové vlastnosti jeho rodičov preceňovať. Pri testovaní dospelých psov pre zistenie vhodnosti ku canisterapeutickému výkonu je potrebné aby sme si uvedomili predovšetkým veľký vplyv vonkajšieho prostredia, do ktorého spadá i schopnosť človeka psa zvládnuť. Je potrebné aby sme vychádzali zo zásady, že canisterapia je založená na povahe a výchove psa. Z toho dôvodu sa používajú rôzne testovacie metódy a skúšobné poriadky testovania psov pre canisterapiu, ktoré si pre svoje potreby vytvárajú občianske združenia alebo iné spoločnosti, ktoré psy pre canisterapiu pripravujú, alebo ich i sami využívajú. Podľa prevažujúcich skúseností a znalostí o pôvode sú uprednostňované niektoré plemená. Ale práve tu je najviac dohadov a otáznikov okolo správneho výberu či už vhodného plemena, alebo samotného jedinca v rámci plemena.
„Takže ktoré plemeno je vlastne najvhodnejšie?“ Kritérií pre výber canisterapeutického psa je veľké množstvo. Voľba správneho plemena je len prvým krokom. I pri veľmi pozornom výbere je potrebné počítať s tým, že sú plemená pre canisterapeutickú prácu vhodné, ale nájde sa v nich i úplne nepoužiteľný jedinec, alebo sú plemená ako celok nevhodné v ktorých sa môže vyskytnúť pes schopný odviesť v tejto oblasti veľký kus práce. Takže z veľkého množstva plemien, ktoré sú k dispozícii, sa zatiaľ v canisterapii uplatňujú najviac plemená retrieverov. Najobľúbenejší je zlatý retriever(Obr.7), ale vhodné vlastnosti má z malých plemien i bruselský grifónik(Obr.8). Naopak za menej vhodné môžeme označiť napr. plemeno neapolský mastin(Obr.9) alebo šarpej(Obr.10).
Obrázok 7: Zlatý retriever
Obrázok 8: Bruselský grifónik
Obrázok 9: Neopolský mastin
Obrázok 10: Šarpej